© toudy 2004
 



  Obrázok-náhľad
   
  Utorok, 19. Marec 2024
Sviatok má Jozef
Transylvánia, Transylvánske Alpy, Karpaty, 2006

Transylvánia, Transylvánske Alpy, Karpaty, Rumunsko 2006

Deň prvý:
05:30 (10.6.2006) Na benzínovej pumpe pred Budapešťou stretnutie so skupinou Petra a Toudyho a pokracovanie v jazde smerom na Budapešť, Miškolc, Debrecen, rumunské hraničné mesto Oradea 10:40 prechod maďarsko-rumunskou hranicou a E 60-tkou na Cluj-Napoca.V dedinke Ciucea sme odbočili doprava na Valea Draganuliu v predhorí Valeasa k cieľovému bodu prvého dňa Kabana Meteorologika vo výške 1836mnm. Vojta postihol defekt. O niekoľko kimlometrov Toudyho postihlo poškodenie vonkajšej manžety. Už pred tým bol počuť tzv. Kovový zvuk avšak po obhliadke nič nebolo vidieť. Až neskôr sa ukázala pravá príčina. Povelená a následne stratená matica tyčky stabilizátora a torznej tyče mala za následok, že v krížení sa zaryla torzná tyč do manžety. Opravené pomocou igelitu a lepiacej pásky až druhý deň ráno. Pôvodnú stabilizačnú tyč sme vymontovali a dali dopreč. Aspoň mi to lepšie krížilo. Prvé vysokohorské zvery:1500 mnm voľne pasúce sa biele kravy, 1700 mnm stádo pasúcich sa koní, 1800 mnm prvá off road akcia, priamo na ceste na vrchol hory, leží asi 100 metrové a až 1 m hlboké snehové pole, hodinová zábava. Dobitie vrcholu, zjazd do závetria pod vrcholom a vo výške 1791mnm, prvý nočný tábor (GPS N46 46.753 E 022 48.117)

Deň druhý:
Cieľ, dedinka Nucet, vzdialená vzdušnou čiarou asi 30 km, po zhruba hodinke jazdy našu expedíciu zastavilo daľšie ale tento raz fakt obrovské snehové pole- min.3m vysoké, po vyblbnutí sa na snehu, obrat o 180st.. a pár km nazad, kde nám skrížili cestu všade pritomní česi. Bol to náčelník-náča aj s ovečkami. Po výdatnom obede sme absolvovali krásny zjazd do doliny a opäť hore, ale teraz pre zmenu prišlo na rad pilovanie (Vojto). Medzi tým Toudyho extempore v potoku zakončené poškodením pozdĺžnej tyče zadnej nápravy. "Nevinnym" (ťahanie sa navijákmi) výjazdom na krásnu lúku s fantastickým výhľadom na malebnú rumunskú krajinu. Hrebeňovka po rozmáčaných lúkach, v praxi overená možnosť alternatívneho riadenia terénneho vozidla Santana, ukončena táborom na ovčích pasienkoch vo výške 1600 mnm.

Deň tretí:
Pokračovanie po krásnej hrebeňovke, zdolanie pár vrcholov a zjazd do dedinky Beius, doplnenie potravinových zásob,zároveň Vojtovci využili služieb pneuservisu na rumunský spôsob (vulkanizare), doplnenie PHM a znova do hôr smer Padis. Po pár km cesta prerušená v žulovom kameňolome, naplno sa prejavili dozvuky Toudyho potokoveho dobrodruzstva. Zlomená pravé rameno zadnej nápravy. Zatiaľ čo Toudyho skupina riešila problém s ramenom v miestnych servisoch traja otužilci Dano, Emil a Jano, využili čas na vykonanie kompletnej osobnej hygieny priamo pod 20 metrovým vodopádom. Sukromník Vojto starší si zostrojil svoju vlastnú sprchu. Toudyho tyč nakoniec zvaril občan na skrachovanej pumpe. Ochrana zdravia a bezpečnosť práce bol neznámy pojem. Až asi po 5 minútach zvárania použil ochranný štít, ktorý len tak voľne ležal vedľa jeho nôh. Mimchodom, povôdnú tyč sme vylepšili na rozdiel od výrobcu Toyota. Do vnútra dutého ramena "majstri" vložili 12 alebo 14 roksor a zavarili to.
Po vydarenom koncerte fabrického mechanika tímu C.B. ONE, Dana sa karavána mohla pohnúť smer Padis. Po pár km jazdy Národným parkom sa vo vysielačke ozval nadšený Vojtov výkrik "Vidím tunel" Luboš: "Vojto, aký tunel?" Vojto "No ten tunel, čo jaskyna volá!", sme okamžite zastali a začali cúvat na miesto, ktoré označil Vojto. Vpravo od cesty na nás zízal čierny otvor, ktorý za jazdy mohlo zbadať len skúsené oko nimroda. Dano a Vojto sa okamžite pustili do skúmania prvej diery na ktorú sme narazili, ale nedostatok času, dlhá cesta pred nami im nedovolila dieru poriadne preskúmať, Bolo treba pokračovať ďalej. Ale naša cesta netrvala dlho. Zhruba po hodine jazdy nás zastavila neprekoneteľná prekážka. Na ceste bolo zosunutých asi 100 ton skal zo skalou veľkou ako nákladiak. Po zhodnotení situácie, bolo rozhodnuté, že pre dnešok stačí a ideme sa utáborit na breh horskej riečke ktorá zurčala pár sto metrov pod nami. Po chvílke brodenia v horskej rieke sme sa dostali na breh, kde v mínovom poli ,,Kravské lajná,, sme rozbalili tábor.

Deň štvrtý:
Ráno nás zobudil hluk povedomého stroja. Po príchode na miesto zosuvu skál sa naše tušenie stalo skutočnosťou. Stali sme sa svedkami nevídaného koncertu jedného Rumuna a univerzálneho stroja ,,Taft,, a bolo sa na čo pozerať. Toľko kvalitného plechovkového piva ktorým sme snaživého Rumuna odmenili v živote ešte určite nevidel. Asi po dvoch hodinách našho usilovného prizerania sa, bol spravený úzky prechod ktorým sme sa s našimi expedičnými autami mohli pretiahnuť a pokračovať ďalej. A konečne to prišlo. Niekoľko hodinové podctivé navijákovanie, ktorým sme sa aj tak dostali iba na koniec sveta. Pod nami sa objavila zhruba 500 metrová priepasť. Nebolo inej cesty, len naspäť. Rumunov ktorí, odpratávali zosuv, (už tam bola polovicka dediny) sme mínali v čase keď práve zapíjali fajront, ale my sme okračovali ďalej. Na dne krásneho kaňonu, sme sa šplhali stále vyššie a VYŠŠIE až cesta končila v koryte horského potoka. Po preskúmaní koryta sme zistili, že sa tu nachádzajú také hlboké vymleté diery v ktorých by sa stratilo aj nejedno naše auto. Cesta bola tak pre Taft a lakatoše (kone). Vojto opäť musel zatrúbiť na návrat. Pochopili sme že tadeto cesta nevedie a musime sa vrátiť do údolia a vydať sa tou poslednou cestou ktorá nám zostáva a ako sa neskôr ukázalo, pravá, tá bola ta správna, ktorá nás doviedla až do Padisu. Tu sme sa utáborili vo výške 1275 mnm na krásnej panenskej lúčke a za nekonečného brechotu pastiarskych psov, za úplnku a jasnej júnovej noci sme usínali.

Deň piaty:
Santaňáci opäť vyhrali "tajný zývod v príprave na odchod "Pri príležitosti tretieho výročia expedície, nám Vojto pripravil rannú chvíľku poézie a na pni nám s oduševnením jemu vlastným zarecitoval ,,Smrť Jánošikovu,, a sposobil nám nezapomenuteľný kultúrny zážitok . Potom sme sa vydali na "drum forestier" okolo jazera Lakul Fintinele, čo je v nadmorskej výške 1030 mnm k pestera Ghetarul de la Scarisoara, ktorá je 105 m hlboká a 720 m dlhá s priemernou teplotou 0 stupňov, objavenou v r. 1938 speleológom Emilom Racovita. Vek jaskyne sa odhaduje na 3 500 rokov. Nákup potravín sme poriešili v Garde de Sus. Ďalej sme pokračovali za daždivého počasia smerom na Bihariu, Comuna Arieseni...
Na hranici lesa vo výške 1575 mnm nás zastihlo silné krupobitie (Cucurbata Mica) a vo výške 1686 mnm sme narazili asi na najvačšie snehové pole v celom Rumunsku. Na druhom konci zhruba 500m dlhej cesty cez snehové pole sme zazreli poracovať buldozér. Keď k nemu dorazili peši naši priaskumníci a vysvetlili mu, že tam dole čo vidí tie 4 tereniaky ktoré sa potrebujú dostať hore k vysielaču, si pomyslel zrejme niečo o slovenských bláznoch, radšej rýchlo ukončil svoju prácu, zamkol buldozér na dva zamky a zmizol preč. Ale, nás jeho zbabelá reakcia, ani nepriazeň počasia nemohla vyviesť z miery. Za dramatickýh okolností, kedy sa už začali podaktorým topiť aj nervy predsa sme svoj ciel o 19.30 SEČ v rekordnej 1846 m výške dosiahli-Cucurbata Mare. Zrejme na streche obrovského rezervoáru pitnej vody na lučke nasiaknutej vodou ako špongia sme si v kľude rozložili tábor "zmierenia" vo výške 1462 mnm na Muntele Gaina.

Deň šiesty:
Opäť sme museli zíst z hôr dolu do údolia. Po doplnení zásob a po dotankovaní aj napriek tomu, že sme si každý kúpili a origoš rumunskú turistickú mapu (jeden z pozitívnych nápadov ku koncu expedície), hoci bola vlastne aj v madarčine sa nám dlho nedarilo nájsť cestu do hôr. Až keď sme vymenili riadiacu posadku, tak sme sa konečne pohli tým správnym smerom a začali sa diať veci nanajvýš zaujímavé. Na konci drum forestier po dobrých rumunskych 3,6 km stúpania a klesania nás čakala stavba ktorá nás opäť zjednotila. Most zmierenia.
Veľmi zaslúžná vec ktorá asi dlho bude miestnym horalom pripomínať, že po tejto ceste ktorá už vlastne bola necesta prešla Slovenské expedicia vo výške 880 mnm potom ešte v tesnom slede nasledovalo 5 mostov, brody a jedna vysoko adrenalínová strž po pravej strane ktorú sme prekonávali za zvýšenej fyzickej námahy všetkých členov expedície. Fakt, vysoko tímová práca! Deň sme zakončili na vyhliadke vrcholu kopca vo výške 1474mnm a ako poznamenal Vojto "velmi špatné miesto na kemp".
Tábor sme preto rozložili opár desiatok metrov nižšie v zavetrí na vysokohorskom pasienku plnom kravských lajn a múch. Tu pri vdýchnutí tohto sanelu si Vojto uvedomil, že mu niečo dôležité, čo stratil na jednom doležitom mieste, presne vie kde, chyba. Takmer si okakal digitalny foťák.
Okamžite bola zorganizovaná záchranna akcia, ktorej sa zúčastnili tímy postihnutej posádky a C.B. ONE. Úloha bola úspešne vykonaná.
Po návrate do tábora nás čakala zlá sprava. Veliteľ zahlásil, že končí, balí a zajtra ráno o 7.00 odchádza...

Začalo čistenie žalúdkov a preberali sa veci aj dávno minulé...

Celoexpedičné vymienanie názorov bolo ukončene starým znamým "Ráno múdrejšie večera" a veru aj bolo!

Dilemu ako ďalej, nakoniec aj tak vyriešil "Carlos", a išlo sa domov.
Posádka C.B. ONE v jednej serpentín priradila pohon 4x4 a ozval sa zvuk. Až neskôr v teréne zistili, že im nejde predok.

Tým pádom sme expedíciu ukončili a išli domov.

Aj tak to bola dobrá akcia.

písal Emil

P.S. Stihli sme aj sobotné voľby 2006.

Transylvánia-Rumunsko 2006

10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006 10.6.2006
 
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
11.6.2006 11.6.2006 11.6.2006
 
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006 12.6.2006
12.6.2006
 
13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006
13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006
13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006
13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006
13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006 13.6.2006
13.6.2006
 
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
14.6.2006 14.6.2006 14.6.2006
 
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006 15.6.2006
15.6.2006
 
16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006
16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006
16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006 16.6.2006

Takže zatiaľ, DRUM BUN.